Pri zbieraní obetných darov v jednom africkom kostolíku si ľudia podávali široký prútený kôš. V lavici v poslednom rade sedel chlapček. Úzkostlivo sledoval kôš, ktorý putoval z lavice do lavice. Pri myšlienke, že nemá vôbec nič, čo by obetoval Pánovi, ťažko vzdychal. Kôš doputoval až k nemu. A tu na údiv všetkých veriacich, si chlapček do prúteného koša sadol a povedal: "Obetujem Pánovi to jediné, čo mám."